U starej mamy 30,1,2017 (klientka, nahrávka sna)
“som v zvláštnom priestore a niečo ma po špirále vytáča von zo seba a ťahá ma k domu, ktorý vyzerá ako dom mojej starej mamy. V tom dome cítim niečo zvláštne, čo ma zároveň ťahá, aj odpudzuje, ale predsa nazriem do toho domu a vidím tam sivé postavy a za sivými postavami sa skrýva hlava bez očí, so zvláštnymi ústami, ktoré vyzerajú ako zips . Ja viem, že to je on, niečo, čoho sa bojím , čo sa chystá niečo mi urobiť, ale zároveň viem, že už ho vidím a vidím ho včas, že ešte je čas utiecť, alebo poodísť, ešte mám čas urobiť niečo, než začne on robiť čo chce.”
Výklad: (sen sa v obmenách opakoval) – klientka v detstve chodievala k starej mame aj s dalšími súrodencami. Stará mama ich strašila skutočnými príbehmi, čo sa stali v dedine, väčšinou to boli násilné činy s následkom smrti. Dieťa chcelo zažívať dobrodružstvá, fantazírovať. Ale stará mama rozprávala príbehy o nebezpečnom svete tam “vonku”, za hranicou známeho. Obmedzovala tým vnúčence v skúmaní neznámeho, a tým aj radosti zo života. Nevedome ich pútala k tomu, čo poznala a považovala za bezpečné. Človek sa môže začať báť neznámeho, lebo to neznáme môže skončiť tragicky. Tak nejde do vecí, lebo má strach že umrie. Bariéra strachu prekročiť prah, spraviť zmenu, nútila klientku opakovať tie isté aktivity pre pocit istoty z nich. Ísť do neznáma bolo porušenie istoty toho, čo dosiaľ žila. V jej prípade neznámo znamená ísť po novom, robiť nové činy, zažívať dobrodružstvo, cestovať, radovať sa zo života, vyjadriť slovom to, čo cítí. A to aj robí.
Dom sa rúca : marec-apríl, 2000 (opakovaný sen, 1x vypovedaný v r. 2016)
Prichádzam do vchodu nášho domu, stretávam ľudí, ktorých poznám. Idem výťahom na 7. poschodie, kde bývam. Vždy viem, že ked tam prídem, už neni cesta naspäť. Schodíská sa začínajú podo mnou rúcať, všetko zaplavuje voda, veľa vody. steny bytu sa vlnia, nič nie je pevné. Utekám dole schodiskom, rúca sa podo mnou, viem, že nedobehnem na prízemie.
V každom sne sa mi opakovalo, že ked som sa vyviezla na tú 7-čku, už som sa nemala ako dostať späť, naspäť na prízemie. Budova sa vždy začala rúcať, zalievala to voda. Vždy to bola nejaká katastrofa. Veľký strach z cesty naspäť, to je smrť. (zo 7. poschodia na prízemie)
Výklad: v období 1. sna bola klientka v dôležitom životnom období – pred maturitnými skúškami. Zároveň si uvedomovala bezútešnosť života, v ktorom takmer pevne nasleduje jedna istota za druhou. Škola, dalšia škola, práca, rodina. Ona ale očakáva od života úplne niečo iné, dobrodružstvo srdca/slobodu, nie známe istoty, ktoré žijú všetci okolo. Toto uvedomenie pre ňu znamená stratu zmyslu života (všetko sa rúca) a tak sa rozhodne pred tým ujsť do zahraničia v domnení, že tam to bude inak. Vidí tam iný štýl života, páči sa jej, chce byť a vyzerať ako títo “spokojní” ľudia. Po čase ale zistí, že to nie je ono. Do jej života prichádzajú negatívne skúsenosti, aj násilie. Ked je tento tlak priveľký, rozhodne sa odísť. Uvedomí si, že vlastne utiekla pred vzorcami, ktoré si aj tak zo sebou niesla. To hlavné, čoho sa vzdala, boli city, ktoré vymenila za pozlátko. Preto sa jej v sne ukazovala nemožnosť dostať sa na prízemie (byť “pri zemi” = pevná pôda pod nohami). Uvedomila si, že prehliadala masky týchto ľudí a seba dávala za menej len za to, že cítila.
Zosnulá matka : r. 2017- séria 3 snov z 2007 (po smrti matky ju klientka veľmi chcela počuť, aby za ňou prišla, povedala jej, ako je tam,ako sa má. Prišla na 10-ty deň po smrti)
1.sen: Ležím v posteli, na konci postele konča nôh vidím siluetu a viem, že je to moja mama, a hovorí mi: ”Ukáž mi ruky, ukáž mi pravú ruku”. Ja sa posadím, obidve ruky natrčím a do pravej ruky mi dáva biele svetlo. Prikladám druhú ruku a hovorím: “ďakujem”. A mamina zmizla.
Klientka naďalej túži, aby sa jej zasnívalo o mame, ako je tam, ako sa má, či je spokojná a tak. Po určitom čase má zase taký zvláštny sen.
2. sen: Mama prichádza za mnou a mi hovorí: “Marka, prečo tá Hanka vyhodila té moje postele? Veď este nemusela to vyhádzať.” A ja jej na to hovorím: “no, mamina, vieš ako, je to jej domček a ona si musí robiť tie poriadky svoje. No ale neboj sa, ja pojdem, ja sa jej opýtam, či je to ozaj tak a uvidím.”
Asi o 2-3 dni idem k sestre, sú (aj s rodinou) na dvore a hovorím: “Hanka, ty si mamine postele vyhodila zo spálne?” Ona na to: A ty to odkade vieš?”No áno jasné, šak sme robili poriadok, tak som ich vyhodila. A už sme ich aj popálili, a muž to porúbal. Ja jej hovorím: “No vieš, mne sa snívalo, že mamina sa veľmi hnevá na to, nemala by si to robiť. až možeš a nebude ti to vadiť, nechaj jej tie veci do konca roka tak, aby tam boli. Samozrejme, že ty si musíš upratať, aby tá izba bola na nejaký iný účel, ale nevyhadzuj to. A sestra na to: šak pod sa pozreť, ja som to len upratala, a už sa nebudem ničoho dotýkať. Nechala to tak a už bol pokoj,
3.sen: ideme s druhou sestrou po takej dlhej chodbe, mamina sedí na vozíku a my ju tlačíme, až prídeme k dverám do bytu, a sestra hovorí: “počkajte ma, chodte do tej izby a ja idem na záchod”. No a mamina hovorí: “šak dobre, v poriadku, no chod”. V tej jednej izbe tikajú hodiny a v dialke kikiríka kohút. A mama ostáva nervozna a hovorí: “ a kde je tá Anka, prečo nechodí, kde je tak dlho?” Hovorím: “no mamina, neviem, kde je .“ Kohút 2. krát zakikiríka a hodiny stále tikajú. A odrazu počujem džavot na chodbe. Deti, kopa detí sa tam rozpráva. A mamina hovorí: “prosím ťa, chod sa pozreť, té deťušky nech sú tichučko” .Otvorím dvere do chodby a tam veľa, veľa drobných anjelikov. Hovorím im: “musite byť tichučko, lebo tu je taká starká a tá sa hnevá na to.” Prídem do vnútra a mama hovorí: “no kde je tá moja Anka ? Už 3. krát kohút zakikiríkal, hodiny tikajú, ja musím ísť”. Potom, ako sedí na tom vozíku, v takom bielom obrúsku má koláče – buchty. A hovorí: “Marka, zober si, ale 5 buchiet mi tu nehaj, té si zoberem zo sebou. Vy si podeľte, ale týchto 5 buchiet si ja zobereim so sebou.” a ešte hovorí: “ no tá Anka nič nechodí, nič nechodí.” Kohút 3. krát dokikiríkal a vtom mama zmizla a zobrala si tých 5 buchiet so sebou. (klientka si to vysvetlila tak, že mama si tie buchty zobrala ako pripomienku na svojich 5 detí).
Výklad : k týmto snom ani netreba veľa dodávať, sú vypovedajúce same o sebe. Biele svetlo – dar.
Snáď iba tolko, že klientka aj so súrodencami mali veľmi dobrý vzťah so svojou matkou . Keď sa mame pohoršilo, dali ju do nemocnice, ale potom ju zobrali domov. Pani Marka s mamou komunikovala prostredníctvom snov. Z 2. -eho sna je zrejmé, že mama videla, čo sa deje v dome po jej smrti a týmto spôsobom odkázala, že po určitú dobu nech nechajú veci bez pohybu. Marke v sne povedala to, čo videla (vyhodené a rozbité postele). A sestra sa čudovala, odkiať to Marka vie, ked spolu neboli, ani nehovorili.
K 3. snu: V rodine bolo dobrým zvykom sa pravidelne stretávať a mama vždy pri tej príležitosti piekla buchty. Deťom dávala najavo, aby držali spolu, navštevovali sa. Vzťah ktorý k nim mala, vyjadrila v sne tým, že si zobrala do náručia 5 buchiet.
Prázdna pekárnička – 2013 (skrátený prepis, uverejnený so súhlasom klientky):“ idem popred malú pekárničku, vo výklade je pletenka v tvare dvojitého slimáka/ špirály. Mám na ňu veľkú chuť. Vchádzam dnu, pýtam si od predavačky tú pletenku, ale už ju nemajú, ani iné pečivo. A ja mám rada sladké.“ Výklad: pletenka pripomína maternicu vaječníkmi. To, že je prázdna, je prázdnota z pocitu nenaplnenej sexuality. Klientka má potrebu naplniť svoju sexualitu, ale zatiaľ sa len snaží viac vyhovieť manželovi, bez ohľadu na svoju potrebu a pocit. Preto je „pekárnička“ prázdna, nemá naplnenie, po ktorom túži. Po výklade a prehodnotení situácie v reáli klientka pripustila, že je to tak.