Príklady z praxe:
Vlastných zapísaných snov mám vyše 1500, a stále pribúdajú nové. Sú rôznorodé, v závislosti od toho, čo v danom období riešim, čím žijem.
Čierny koreň pod domom: 16.1.2017 (vlastný sen), 1 zo série o rode
Stojím pred domom, je taký staršieho typu – štvorec (ako som bývala v detstve) a je vnorený vo vale zeme, nie hlboko. Vpravo vnímam otca, vľavo mamu. Ľavý predný roh domu je obnažený, ako nad dierou, visí vo vzduchu. Ja tam idem s lopatou, veľkou, dlhá rúčka aj lopata. Do niečoho sekám, nejde to , dlho to trvá a zrazu to chrupne a vytiahnem obrovský čierny koreň, hrubý ako noha. má minimálne 2 metre. Ku koncu je už taký rozstrapatený, ako také artérie na hrubom čiernom koreni. Vytiahnem ho von a je to také mäkké, akoby v hline – čiernej, hnilej Fuj,, ako taká žila čierna.
Výklad: už v detstve ma rodičia pripojili k niečomu, čo bolo v rode (=dome) čierne, temné, zhnité.
Boli to vlastnosti – necnosti rodu . Klamstvo, nespokojnosť, pýcha, dôležitosť a dalšie, ktoré sa mi v priebehu života prejavovali v rôznych situáciách. Až vedomou prácou a s pomocou konzultácií u šamanky som mohla tieto vlastnosti identifikovať, prijať a postupne premieňať na ich opak. Aj ked nie vždy úplne a “dokonale” ,ale s vedomím, že viem, o čo ide a nemusím dalej pokračovať a žiť necnosti rodu.
Mamu odprevádzam do sály. 11.2.2016
vidím sa, ako idem s mamou po nejakej širokej chodbe, ako v nemocnici. Je to bledé (steny, priestor). Blížime sa k širokým bledým dverám, také lakované na béžovo. Pred nimi je lavička, sedia na nej ľudia. Ja zostávam stáť. Dvere sa otvárajú, vychádza z nich žena – sestrička, okolo 50-60 ročná. Druhá žena ostáva vnútri. Volá mamu, berie ju dnu. Ja sa ani nerozlúčim, len ju odovzdám. Ani si už nesadám na tú lavičku – koženkovú, aby som na ňu (mamu) čakala.
Tento sen sa mi sníval presne 1 mesiac pred maminou 80-tkou (11.3.mala 80 rokov). V tom čase brat býval s mamou. Ešte spravili rodinnú oslavu. Po nej, niekoľko dní, dal brat mamu do ústavu.
Keď som ju prišla navštíviť, tie priestory sa podobali tým, ktoré som videla v sne.
Rodičia chcú dnu. 8. 3. 2015(sen môjho muža – I.)
môj otec a jeho mama prišli k nemu, otec mu podáva bielu ruku, má ju zovretú v päsť, nevie ju otvoriť. I. mu ju otvára, aby si podali ruky na privítanie. I. –ova mama pindá, prečo máme zavreté, prečo ju/ich nechceme pustiť. I. nato oboch posiela do riti preč.
V čase, keď sa mužovi sníval sen o jednom z našich rodičov (môj otec, jeho mama), boli obaja už mŕtvi. Vnímam to tak, že ešte aj po smrti chceli byť v našom priestore, tak ako za života, keď nám zasahovali do života bez toho, aby sme ich o niečo žiadali a znepríjemňovali nám ho. Je dobré pozrieť na seba, ktoré z vlastností našich rodičov v sebe ešte nesieme, priznať si to, prijať ich a postupne opustiť.
Tvorím kryštál s obrazmi 30.3.2014
som v miestnosti, vo dverách stojí Diana, je vľavo, tvárou ku mne, opiera sa o zárubňu. Pozerá na mňa. Kúsok za ňou, v inej miestnosti je Zuza, sedí za stolom, mne chrbtom, niečo robí. Je do toho úplne pohrúžená. Ja niečo robím, Diana to pozoruje, je to iniciácia. už ani nerozlišujem, či nasledujem jej pokyny, ale ide mi to aj samé. Len vnímam, že si dávam ruky okolo tela, a nasledujem tie pokyny k iniciácii. Rukami si objímam telo, tak skrutkovito od hora dole, je to prijatie 12 šrobovíc a potom treba vydať nejaký zvuk z hrdla a rozbehnúť sa. Stojím v chodbe, už končím s tými rukami a vydávam zvuk. Je to priškrtený hlas, znie slabo, dávam to 2- 3 krát, stále je to slabé. Nie je to môj plný zvuk. Potom mám zbehnúť dole takými točitými schodmi. Rozbieham sa dole tými schodmi, už som na plošine, je tam koniec, a ešte som nevytvorila. Tak pokračujem ďalej v behu a zrazu to prichádza: tvorím, držím v ruke niečo ako 0,5 kryštálového vajca, reznou časťou ku mne. Vzadu v tom ovále vidím obraz leoparda, je živý, ďalej sa tam mihajú ďalšie obrazy, skupina zvierat, potom ľudia, všeličo, už si nespomínam, aj baby, do pol pása nahé. Prezerám si ten môj výtvor, je to nádhera.. Na to, že to bolo spočiatku také zadrhnuté, ten výsledok stojí za to. Nemôžem sa vynadívať. je to hladké, zvonku, aj tá rovná časť. Nádhera.
K tomuto snu neviem presne napísať, k čomu sa konkrétne v mojom živote vzťahoval. Snáď iba to, že tvorivý potenciál v sebe mám (tak, ako každý, kto sa rozhodne pre svoju úplnosť).
1 z nich: 14/2 „Skúšam staré topánky“ zo 16.5.2013
Stojím pri nejakom stolíku, pod ním sú krabice a v tých krabíc sú moje staré topánky. Vedľa mňa vľavo stojí chalan, asi tak 25 r. a vpravo baba. Chalan mi podáva tie topánky za radom, lebo
ja ich stále chcem, sú to moje staré známe. ale na každej je nejaká vada, odretý opätok, zodretá koža, alebo iná chyba. Aj také zlaté spoločenské mám v ruke, obzerám ich, ale tiež sú poškodené.
Stále seba aj ich presviedčam, že sú ešte dobré, že sa to dá opraviť, len sa to zatrie a tak. Ale sama vo vnútri viem, že tieto topánky už nie sú pre mňa a mám to už nechať tak a ísť v nových a po
novom v tom čo robím. Toto poznanie mi prišlo priamo v sne, tak som to vztiahla len na realitu, kde už nemám ísť „po starom“.
Oživujem mŕtveho dedka 10.4.2012
Som vo veľkej miestnosti, svetlej, sú tam lehátka ako v nemocnici, aj interiér pripomína niečo ako nemocnicu. Na postelí leží malý dedko, chudý, dávam mu na čelo obklad z bielej handry (ako Zuza Kronerka v muzikáli s Vladom Múllerom –gazdom, keď ho ostatní vybuchnátovali v perine). Tlačím ten obklad silno na čelo a ešte mu otváram bradu. Dedko je v kŕči, bráni sa, má veľa odporu v sebe proti tomu čo mu robím. Už zomiera a ja ho oživujem. Trvá to niekoľko minút. Nato ochabne, dostal sa do neho život. Schúli sa nabok a zaspí. Druhý muž, taký veľký, tiež v bielej košeli to popisuje, že dobre som to spravila, aj on už bol skoro mŕtvy, išlo mu to z dvojky hore, až už mal ruku v okne – čo som aj videla – nič necítil, iba ako mu prekĺzla von cez sklo a potom ho vrátili do tela.
(výklad p. Vejchodskej: „ mala som nechať zomrieť v sebe to, čo už nepotrebujem –vzťahy s našimi. odrezať ich, neriešiť, sú akí sú, prijať ich a koniec. pri rozhovore s nimi im povedať na rovinu, čo vlastne chcú a ako to chcú, o čom im naozaj ide: otec nebude mať argumenty)
„SNÁR“ – január 2011
Niekde stretám starých ľudí , ale nie výzorom ako sú dnešní, vedia, že zomrú. Potom som zrazu s babkou( takou zvláštne starou) v takej úzkej chodbe, je tam stolík pri stene, ona oproti stene sedí za stolíkom, ja vedľa nej vľavo.ukazuje mi modrý snár – jasne vidím nadpis „SNÁR“, aj nejaký obrázok (asi mesiac a ešte niečo). Babka listuje v snári, vidím tam krásne farebné obrázky, málo textu, ona prehadzuje viac strán naraz, spredu dozadu a opačne, niečo ju vedie, rozumie tým obrázkom, to je jasné. Najprv to robí sebe a potom mne. vidím ženu v strieborných šatoch – niečo medzi brnením a rybími šupinami, ale bez hlavy (tá tam chýba a má tam byť). Chýbajúca časť – asi hlava, babka ju nájde inde. Potom zoberie ďalšie knihy s tým istým obalom, ale sú to pokračovania snáru.
August 2010 úplne prvé sny
„Kamión a zákruta“
Nákladné auto – kamión/domiešavač sa rúti po ceste, ktorá má ostrú zákrutu a na nej veľký balvan. Za balvanom je cesta odtrhnutá, pod cestou priepasť a ja visím za okraj toho odtrhnutého a čakám kým preletí kamión, ktorý by ma mohol zraziť na tej ostrej zákrute. Keď prešiel. zdvihla som sa z visacej cesty a bola som na nej/ceste.
Pocit –najprv nepríjemný, vedomie ohrozenia, potom dobre, lebo som to zvládla. Túto poznámku som si spravila v čase, keď sa mi sen sníval. Avšak s odstupom času (t.j. Po rozhodnutí zverejniť svoje sny na web stránke v r. 2017) – si už neviem spomenúť, aké obdobie som prežívala, k čomu vztiahnuť daný sen. Pozitívne na sne bolo to, že priamo v ňom som sa vlastnou silou dostala späť na cestu.
„Gauč“
Byt, starý tmavý gauč- dvojitý, niečo ho dvíha a hádže do horných rohov miestnosti, veľkou silou. Nedá sa to zastaviť, len pozorovať a čakať, kedy a ako to skončí. Ja som pozorovateľ. V druhej izbe toho istého bytu sú nejakí ľudia, neviem kto. Sú tam aj izbové kvety – veľké, z jedného sa dymí a dymí sa tiež zo starého rádia (také s tým textilným predkom). Dym sa nedá zastaviť. Ľudia sú nezúčastnení, ako by to nevideli. Vonku za dverami na chodbe tiež počuť ľudí, ale ani tí sa nezúčastnili.
Sen bol nočná mora, veľmi silný. V tom čase som so snami ešte nepracovala, neanalyzovala som ich. Iba podvedomie vysielalo obrazy.